Keď sme v piatok, 25. októbra vchádzali do kina Apollo, ani sme netušili, že pár známych osobností, ktorých spája film Amnestie, tak veľmi zaujme stovky študentov vo veku od 15 do 20 rokov. Všetci boli študentmi vtedy, keď náš bežný študentský život zasiahla vlna revolučných stretnutí na námestí, keď študenti štrngali kľúčikmi, a tým chceli symbolicky naposledy odzvoniť socialistickému režimu, ktorý z našej krajiny urobil nevyzretú konzervu, z ktorej nebolo možné vystúpiť a kráčať vpred. Jeseň 1989, 17. november pre nás už tridsiaty rok predstavuje Velvet Revolution, t.j. Zamatovú revolúciu. Zrazu sa všetko zmenilo, nielen politicky, ale hlavne spoločensky, otvorili sa hranice, štúdium cudzích jazykov konečne nadobudlo zmysel, všetci sme vdychovali závan demokracie a tešili sa zo slobody prejavu a možností, ktoré sa nám otvárali.
Na pódiu kina Apollo sedel Lukáš Pelč, rodák z Lučeneca, ktorý posedenie moderoval a k slovu vyzýval Mareka Majeského, Juraja Baču, Gregora Hološku a standapistu Tomáša Hudáka, ktorí zaspomínali na historický deň a vrátili sa do obdobia spred 30 rokov a so študentami zdieľali ako revolúciu prežívali a vnímali. Okrem slova posedenie spestril aj spev Juraja Baču, ktorý zreprodukoval aj hymnu Nežnej revolúcie, protestsong Morituri te Salutant. Študenti mali možnosť odpovedať na pár otázok a získať knižné a iné vecné ceny.
Najpodstatnejší bod obsahu tejto besedy nebola len pozvánka na film Amnestie, ale hlavne apel na dnešných študentov, aby si vážili a pestovali podmienky v akých žijú, bez politického prenasledovania rebelov a ich rodinných príslušníkov, bez zavretých hraníc, ale s nadštandardnou možnosťou vidieť svet zo všetkých svetových strán. Veríme, že naša mládež konečne začne vystupovať ako zodpovedná a cieľavedomá skupina našej spoločnosti, lebo žiaľ denne sa stretáme s nevyzretými až detinskými prejavmi študentov a to len preto, že si nič v živote nemuseli vyslúžiť, zaslúžiť, všetko dostali hotové.
