Druhé kolo prijímacieho konania
Celoživotné vzdelávanie
Chcete si rozšíriť alebo zmeniť svoju kvalifikáciu, máte možnosť!
SOŠ hotelových služieb a dopravy, Zvolenská cesta 83, 984 01 Lučenec Vám ponúka kurzy s celoštátnou platnosťou akreditované Ministerstvom školstva SR – kuchár, cukrár, kozmetik a kaderník.
Chcete v danom odbore podnikať?
Absolvujte u nás skúšku odbornej spôsobilosti k uvedeným odborom, čím získate plnú kvalifikáciu a možnosť otvorenia vlastnej živnosti. Podrobné informácie aj o iných kurzoch organizovaných školou sa dozviete na stránke školy: www.soslc.sk v časti celoživotné vzdelávanie.
Tešíme sa na spoluprácu s Vami.
Pustý hrad – cestopis očami žiakov
S našou triedou sme sa rozhodli navštíviť Pustý hrad vo Zvolene. Stretli sme ráno o 7:45 na vlakovej stanici. Kúpili sme si lístky a čakali sme na vlak. Pri tom sme rozmýšľali, aká bude cesta na Pustý hrad náročná. Väčšina z nás si zobrala aj náhradnú obuv. Šli sme rýchlikom, takže cesta bola o niečo kratšia ako osobným. Po príchode do Zvolena, sme sa z vlakovej stanici presunuli na parkovisko pod hrad.
Pod hradom sme si spravili fotku, niektorí sa prezuli, a odfotili si mapu náučného chodníka. A vydali sme sa na náročné stúpanie, ktoré bolo dlhé 2,4 kilometra.
Cestou hore nás zaskočili malé deti, ktoré sa asi chceli dostať na hrad skorej ako my. Šli cez rôzne skratky, samozrejme my, ako zodpovední, sme šli normálnou trasou, teda pekne po chodníčku.
Na trase hore sme dominovali najmä my chlapci, keďže sme boli na hrade ako prví. Dievčatá prišli až po nás a spoločne sme si užívali pohľad na celý Zvolen.
Pri pohľade sme sa občerstvili a rozprávali ako sme to zvládli. Potom nás pani učiteľka „prekvapila“ a povedala, že ideme ešte vyššie. Šli sme na horný hrad. Cesta bola oveľa jednoduchšia ako na dolný hrad a samozrejme, že malé deti z inej skupinky nás opäť dobehli.
Z horného hradu sme si vychutnali oveľa krajší výhľad ako z dolného, krásne bolo vidieť aj rieku Hron. Na koniec sme sa vybrali naspäť dole, kde bola cesta rýchlejšia. Cestou sme stretli aj malú jašteričku.
Dole sme sa prezuli, napili, a vydali sme sa na cestu späť na vlakovú stanicu.
Mali sme ešte čas, tak sme si šli kúpiť niečo studené či mrazené, lebo sme boli vyčerpaní a spotení od slnka a cesty pešo. Počkali sme sa a spoločne sme šli na vlak. Tentoraz sme šli osobným, takže cesta trvala o niečo dlhšie. Cestou sme počúvali hudbu, rozprávali, ale aj občerstvili. Za hodinu sme boli v Lučenci, kde sme sa rozišli a šli sme každý svojou cestou…
Kolektív skupiny MKT – CR, 1. AIČ
